Kataforetické lakovanie je jedným z dvoch spôsobov elektroforetického lakovania (druhým spôsobom je anaforéza). Pri kataforetickom lakovaní sa používajú katiónové, vo vode rozpustné náterové hmoty na báze epoxidov, poprípade akrylátov s veľmi nízkym obsahom organických rozpúšťadiel (okolo 2 %), ktoré obsahujú častice laku vo forme polymérnych katiónov.

Pri lakovaní je výrobok ponorený do lakovacej vane a zapojený ako katóda. Vložením jednosmerného prúdu medi lakovaný diel a anódu sa vytvorí elektrické pole vplyvom ktorého sa pohybujú polykatióny ku katóde, kde reakciou s hydroxylovými iónmi, ktoré na nej vznikajú rozkladom vody strácajú rozpustnosť a vylučujú sa na povrchu dielov. S narastajúcou hrúbkou povlaku rastie odpor vrstvy a klesá rýchlosť vylučovania a to potom prednostne prebieha na miestach, kde je hrúbka vrstvy ešte malá (teda tienených miestach, v dutinách a pod.).

Týmto mechanizmom dochádza k vytváraniu povlaku s rovnomernou hrúbkou po celom povrchu vrátane ťažko prístupných miest, hrán alebo rohov. Po dosiahnutí určitej hrúbky sa ďalšie vylučovanie vrstvy zastaví. Hrúbka vytvoreného povlaku je závislá predovšetkým na veľkosti použitého napätia a bežne sa pohybuje v intervale 15 až 30 mikrometrov. Vylúčená vrstva pevne priľne k podkladu, prebytočný lak sa opláchne. Vylúčený povlak je nutné vypáliť pri teplotách 155 až 180 °C, kedy dochádza k polymerizácii a povlak tak dostáva finálne vlastnosti.